Blog

Aby voda nebola hrozbou. Nové parky sú cesta, ako predísť kolapsu

Prívalové dažde v tomto roku spôsobili zatopené pivnice, cesty, nákupné centrá, i podchod. S horúčavami a občasnými dlhotrvajúcimi búrkami (a problémami, ktoré sa s nimi spájajú) sa budeme stretávať stále viac. Prečo sa tak deje?

Na jednej strane prší menej. Na strane druhej, keď prší, tak sú to silné, prívalové dažde. Teda v priebehu krátkeho času padne na zem veľa vody. Ak sa naviac veľa kosí, zemina, na ktorú pečie slnko, sa rozohreje na 55 až 60 stupňov Celzia. Stane sa z nej škrupina, ktorá takmer vodu neprijíma. Tráva nerastie a pôda a prakticky neprijíma vodu. Voda preto končí v kanalizácii, ktorá sa rýchlo zaplní a následne zatápa pivnice, cesty a chodníky.

Dá sa zatopeniu predísť?

Dá. Musíme sa naučiť zachytávať dažďovú vodu a neskôr ju pomaly vypúšťať. Samozrejme zmysluplné je polievať ňou zeleň, čo zároveň vráti časť vložených peňazí. Takéto riešenia sú však zatiaľ na Slovensku ojedinelé. Naša mestská časť patrí na Slovensku k výnimkám. Parky obnovujeme a zároveň vytvárame nové tak, že ich súčasťou sú opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody.

Najväčším z nich je nový park Jama na ulici Odbojárov, pri kúpalisku Tehelné pole. Ďalšie, ktorých súčasťou je tiež zadržiavanie a neskoršie využitie dažďovej vody, sú kolibský park Gaštanica a park na Ľudovom námestí. O aké opatrenia ide?

Najväčší novomestský športpark je výnimočný svojou schopnosťou zachytiť až 180 litrov vody na jednom hektári za sekundu (park má rozlohu 1,7 hektára). Pod celým jeho povrchom je potrubie, cez ktoré dažďová voda steká do záchytných nádob. Z nich sa neskôr čerpá a používa na zavlažovanie zelených plôch alebo sa odvedie do spodných vôd. Týmto spôsobom zachytí park všetku dažďovú vodu a mestskú kanalizáciu vôbec nezaťažuje.

Na drenáže sú napojené všetky spevnené plochy, ktorých špeciálny materiál prepúšťa vodu.

Práca s dažďovou vodou

Pravdepodobne najstarší novomestský park s košatými jedlými gaštanmi prešiel počas rozsiahlej revitalizácie úpravami, ktoré mu pomáhajú hospodáriť s vodou. V parku sú vybudované vsakovacie jamy, ktoré zachytávajú dažďovú vodu. Tá z nich odchádza postupne a zavlažuje zeleň a dreviny v parku.

Systém, ktorý zadržiava zrážkovú vodu, sme vybudovali aj v parku na Ľudovom námestí, ktorý sme dokončili pred pár dňami. Popri chodníkoch sú vytvorené retenčné nádrže. Trávnaté plochy a výsadba sú riešené tak, aby bol terén členitý. Zámerne sme vytvorili preliačiny, v ktorých sa dažďová voda udrží dlhší čas a postupne vsakuje do pôdy. Tým sa nezaťažuje kanalizácia, ktorá v prípade návalových dažďov nestíha odvádzať vodu.

Snažíme sa poučiť zo situácie v Českej republike. Stále väčší problém majú naši susedia s nedostatkom vody. Ten sa strieda s prívalovými dažďami, ktoré majú rovnaké, ba horšie dôsledky ako u nás. Preto mesto Brno buduje desiatky menších aj väčších projektov vodných nádrží. V niektorých prípadoch do nádrží smeruje aj voda z okolitých striech. Vodu nečistia technické zariadenia, ale rastliny vysadené na vodnú hladinu, i do vody.

Čo najmenej asfaltu

Musíme zmeniť myslenie. Len tlačiť na vodárne, aby opravovali kanalizáciu a viac čistili nestačí. Vo všetkých parkoch musí asfalt nahradiť vodopriepustná dlažba a zvládnuté vodozádržné opatrenia. Nádrže na zadržiavanie vody musia pribudnúť vo vnútroblokoch. Hovoríme o stovkách malých projektov po celom Novom Meste (a tisíckach po Bratislave). Pilotný vyskúšame v Ľudovej štvrti.

Obnoviť musíme stromoradia. Príkladom je ulica Odbojárov, či Kraskova ulica, kde stromy dostali viac priestoru. To nie len že umožní lepšie prežitie stromov, ale zároveň zadržíme aj viac vody. Zelené strechy už nesmú byť novinkami, ale normálnou súčasťou nášho mesta. A ďalšie nové a obnovené parky. Za štyri roky sme obnovili 5 parkov. Počas ďalších rokov musíme zvládnuť ďalších 5. Kde?

Mesto nám prisľúbilo viac než 2300 m² na nový park na Filiálke. Dnes je pozemok z väčšej časti pokrytý betónom. Park na Bellovej ulici na Kolibe. Dlho očakávaný park na Rozvodnej-Vlárskej. Obnova parku pri hasičoch, Kuchajdy. Máme čo robiť.

 

Aby voda nebola hrozbou - Gaštanica