Author: Rudolf Kusý

Aby voda nebola hrozbou. Nové parky sú cesta, ako predísť kolapsu

Prívalové dažde v tomto roku spôsobili zatopené pivnice, cesty, nákupné centrá, i podchod. S horúčavami a občasnými dlhotrvajúcimi búrkami (a problémami, ktoré sa s nimi spájajú) sa budeme stretávať stále viac. Prečo sa tak deje?

Na jednej strane prší menej. Na strane druhej, keď prší, tak sú to silné, prívalové dažde. Teda v priebehu krátkeho času padne na zem veľa vody. Ak sa naviac veľa kosí, zemina, na ktorú pečie slnko, sa rozohreje na 55 až 60 stupňov Celzia. Stane sa z nej škrupina, ktorá takmer vodu neprijíma. Tráva nerastie a pôda a prakticky neprijíma vodu. Voda preto končí v kanalizácii, ktorá sa rýchlo zaplní a následne zatápa pivnice, cesty a chodníky.

Dá sa zatopeniu predísť?

Dá. Musíme sa naučiť zachytávať dažďovú vodu a neskôr ju pomaly vypúšťať. Samozrejme zmysluplné je polievať ňou zeleň, čo zároveň vráti časť vložených peňazí. Takéto riešenia sú však zatiaľ na Slovensku ojedinelé. Naša mestská časť patrí na Slovensku k výnimkám. Parky obnovujeme a zároveň vytvárame nové tak, že ich súčasťou sú opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody.

Najväčším z nich je nový park Jama na ulici Odbojárov, pri kúpalisku Tehelné pole. Ďalšie, ktorých súčasťou je tiež zadržiavanie a neskoršie využitie dažďovej vody, sú kolibský park Gaštanica a park na Ľudovom námestí. O aké opatrenia ide?

Najväčší novomestský športpark je výnimočný svojou schopnosťou zachytiť až 180 litrov vody na jednom hektári za sekundu (park má rozlohu 1,7 hektára). Pod celým jeho povrchom je potrubie, cez ktoré dažďová voda steká do záchytných nádob. Z nich sa neskôr čerpá a používa na zavlažovanie zelených plôch alebo sa odvedie do spodných vôd. Týmto spôsobom zachytí park všetku dažďovú vodu a mestskú kanalizáciu vôbec nezaťažuje.

Na drenáže sú napojené všetky spevnené plochy, ktorých špeciálny materiál prepúšťa vodu.

Práca s dažďovou vodou

Pravdepodobne najstarší novomestský park s košatými jedlými gaštanmi prešiel počas rozsiahlej revitalizácie úpravami, ktoré mu pomáhajú hospodáriť s vodou. V parku sú vybudované vsakovacie jamy, ktoré zachytávajú dažďovú vodu. Tá z nich odchádza postupne a zavlažuje zeleň a dreviny v parku.

Systém, ktorý zadržiava zrážkovú vodu, sme vybudovali aj v parku na Ľudovom námestí, ktorý sme dokončili pred pár dňami. Popri chodníkoch sú vytvorené retenčné nádrže. Trávnaté plochy a výsadba sú riešené tak, aby bol terén členitý. Zámerne sme vytvorili preliačiny, v ktorých sa dažďová voda udrží dlhší čas a postupne vsakuje do pôdy. Tým sa nezaťažuje kanalizácia, ktorá v prípade návalových dažďov nestíha odvádzať vodu.

Snažíme sa poučiť zo situácie v Českej republike. Stále väčší problém majú naši susedia s nedostatkom vody. Ten sa strieda s prívalovými dažďami, ktoré majú rovnaké, ba horšie dôsledky ako u nás. Preto mesto Brno buduje desiatky menších aj väčších projektov vodných nádrží. V niektorých prípadoch do nádrží smeruje aj voda z okolitých striech. Vodu nečistia technické zariadenia, ale rastliny vysadené na vodnú hladinu, i do vody.

Čo najmenej asfaltu

Musíme zmeniť myslenie. Len tlačiť na vodárne, aby opravovali kanalizáciu a viac čistili nestačí. Vo všetkých parkoch musí asfalt nahradiť vodopriepustná dlažba a zvládnuté vodozádržné opatrenia. Nádrže na zadržiavanie vody musia pribudnúť vo vnútroblokoch. Hovoríme o stovkách malých projektov po celom Novom Meste (a tisíckach po Bratislave). Pilotný vyskúšame v Ľudovej štvrti.

Obnoviť musíme stromoradia. Príkladom je ulica Odbojárov, či Kraskova ulica, kde stromy dostali viac priestoru. To nie len že umožní lepšie prežitie stromov, ale zároveň zadržíme aj viac vody. Zelené strechy už nesmú byť novinkami, ale normálnou súčasťou nášho mesta. A ďalšie nové a obnovené parky. Za štyri roky sme obnovili 5 parkov. Počas ďalších rokov musíme zvládnuť ďalších 5. Kde?

Mesto nám prisľúbilo viac než 2300 m² na nový park na Filiálke. Dnes je pozemok z väčšej časti pokrytý betónom. Park na Bellovej ulici na Kolibe. Dlho očakávaný park na Rozvodnej-Vlárskej. Obnova parku pri hasičoch, Kuchajdy. Máme čo robiť.

 

Aby voda nebola hrozbou - Gaštanica

Ako sme sa vzopreli Baštrnákovi

Dnes má Baštrnáka v ústach kde-kto. Ale v roku 2010 to bol nedotknuteľný človek.  Preto keď kúpil budovu na Vajnorskej ulici a získal od hlavného mesta Bratislava súhlas s postavením  10-poschodovej budovy, tak sme počuli len to isté: „Aj tak si urobí, čo bude chcieť. S ním sa radšej za prsty neťahajte.“ Ale my sme sa rozhodli ťahať.

Reálne nás bolo len pár, lebo málokomu sa chcelo ísť do konfliktu. Nevymenujem všetkých, ale najbojovnejší bol pán Hulín z Bartoškovej ulice, ktorý neváhal zvyšovať hlas, keď mal pocit, že sa deje niečo neférové. Výhodou bolo, že starosta Kusý bol od začiatku na našej strane a vedeli sme sa na požiadavkách jednoducho zhodnúť. Rešpektovať okolie, ktoré je zhruba 5-poschodové, rozšíriť verejný chodník, ktorý sa kvôli odbočovaciemu pruhu zúžil, viac zelene na pozemku. A, samozrejme, vytvoriť štandardný vnútroblok so zeleňou namiesto navrhovaného parkoviska. Iste, že je lacnejšie vybudovať parkoviská hore, než ich schovať pod zem, ale ako by to vyzeralo?!

Starosta nakoniec zorganizoval 6 verejných stretnutí a investor menil projekt 12-krát. Až potom došlo k dohode, proti ktorej sa nikto zo susedov neodvolal. Stavba, ktorá vyrastá, bude mať tri poschodia a ďalšie dve budú ustúpené. Tak, aby neprevyšovali okolité domy. Väčšina parkovacích miest pôjde pod zem, vďaka čomu vznikne pre našu lokalitu typický vnútroblok s parčíkom a detským ihriskom.

 

 

 

 

 

Baštrnákov projekt po tom, ako sme ho spoločne dokázali zmenšiť

Jama je splnený sen. Spoločne sme to dokázali!

Keď som bol mladý, chodieval som každý piatok hrávať futbal s chlapmi  z ulice na  starý cyklistický štadión, a potom na jedno susedské  pivko. Pravidelne každú sobotu nás budilo zvonenie, keď cyklistom v  pretekoch ohlasovali posledné kolo pred finišom. Všetko má však svoj koniec – a pri rekonštrukcii starého zimného štadióna pred majstrovstvami sveta v hokeji Cyklistickému štadiónu Vlastimila Ružičku odzvonilo poslednýkrát. Zostala len prázdna jama, kde sa drvil betón. Staré časy skončili.

Čo ďalej? Vznikali plány ako využiť prázdny priestor – od bytoviek  a podzemného parkoviska s detským ihriskom až po variant oddychovo – relaxačného parku. Po troch rokoch, keď sme sa spoločne  stretávali so susedmi  a pánom starostom  Kusým, sme sa  zhodli – chceme krásny zelený park bez áut,  tak ako v New Yorku Centrál park. To bol len začiatok, ešte ubehlo veľa času, kým  sme si mohli zašportovať a poprechádzať sa v novom parku Jama . Dnes, keď tu sedím na lavičke, vidím malé deti, ako trénujú tenis, dospelých, ako cvičia jogu na tráve,  korčuliarov, ako krúžia na dráhe a dôchodcov, ako si užívajú pohodu a ticho sediac vedľa jazierka a stromov na lavičkách. Ani vo sne mi nenapadlo, že to spoločne dokážeme…

Začali nové časy, zelenú Jamu nám závidí celé mesto. Ako to dokázať   a mať svoju Jamu? Chce to víziu, zápal, bojovať spoločne, nebáť sa presadiť svoje sny. Chcem poďakovať mojim susedom za vytrvalosť a zápal pri podpore Jamy – z Kalinčiakovej ulice pánovi Krútekovi, z Bartoškovej pánovi Hulínovi  a z našej Odbojárov pani Bielej.

Takto ja, Rostislav Polách, žijem vedľa JAMY a dúfam, že Jama je len začiatok cesty, ktorá nás privedie ku krajšiemu , zelenšiemu a čistejšiemu Novému Mestu, v ktorom sa budú všetci obyvatelia cítiť stále lepšie.

Rostislav Polách

Milión pre seniorov: Nový domov pri krásnom parku

Každý z nás by sa rád dožil vysokého veku, no predstava o tom, že v starobe budeme odkázaní na pomoc iných, nikoho neláka. Populácia však starne, priemerný vek sa zvyšuje. Do desiatich rokov budeme potrebovať raz toľko zariadení pre seniorov, než ich máme dnes. Naša mestská časť nemá vlastné zariadenie, ktoré by staršej generácii poskytlo vhodné bývanie prispôsobené jej zdravotnému a fyzickému stavu a zároveň poskytovalo služby pre uľahčenie samostatného života.

O tom, že by mala naša mestská časť zariadenie pre seniorov s celodennou starostlivosťou,  s obľubou hovoria kandidáti na poslancov i starostu asi 20 rokov. Ale kde? Kde nájsť vhodné miesto? Našli sme ho pri novom parku Jama. Projekt sa páči aj ministerstvu práce, ktoré nám predbežne schválilo takmer 1 000 000 eur.

Budova, ktorá pôvodne slúžila ako zázemie cyklistického štadiónu, stratila svoj pôvodný účel. Jej výhodou je dobrá poloha, dostupnosť mestskej hromadnej dopravy i ďalších potrebných služieb. Po rekonštrukcii, nadstavbe a prispôsobení tu nájdu nový domov ľudia, ktorí chcú a môžu žiť samostatným životom, ale zo zdravotných či iných dôvodov potrebujú istú pomoc. Práve zachovanie súkromia a nezávislosti v maximálne možnej miere je pre ľudí dôležité bez ohľadu na vek.

„Ide predovšetkým o zachovanie ľudskej dôstojnosti a aktívneho prístupu k vlastnému životu. Seniori zostávajú pracovať neraz dlhšie, ako je zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku. Dá sa tiež predpokladať, že staroby sa dožijú v pomerne dobrom zdravotnom stave. Je dôležité, aby nezostali sami, ak napríklad stratia životného partnera. Kultúra, poznávanie, sociálne i právne poradenstvo a spoločenské kontakty im pomôžu žiť plnohodnotným životom. Je povinnosťou nás, mladšej generácie, aby sme im to umožnili. Hlavne by sme nemali zabúdať, že ďalšie generácie sa k nám budú v budúcnosti správať tak, ako sa my dnes správame ku generácii našich rodičov a prarodičov,“ uviedol starosta Rudolf Kusý.

Samozrejmosťou je, že úpravy budú rešpektovať potrebu bezbariérového prístupu a slobodného pohybu osôb s hendikepom. Tak, aby napríklad aj ľudia na invalidnom vozíku bez problémov dosiahli na vypínače či elektrické prípojky. „Naším cieľom je pripraviť pre seniorov príjemné a bezpečné prostredie rodinného typu, v ktorom sa stretnú s odborným, slušným a ľudským prístupom sociálnych pracovníkov,“ dodáva starosta.

 Stanislav Winkler