Category : Blog

Nehanbite sa

V uplynulých týždňoch sa ma viacerí ľudia pýtali na sociálnu výdajňu. V mnohých prípadoch sa rozhovor končil rovnako: „Ja tam nepôjdem, aj keď to potrebujem, ja sa hanbím.“

Nehanbite sa. To, že z 340 eur mesačne sa po odrátaní nájomného a liekov nedá vyžiť, nie je vaša hanba. Nech sa hanbia tí, ktorí zapríčinili, že Slovensko je dnes v postavení treťotriednej krajiny, ktorej úlohou je spotrebúvať nekvalitný tovar zo západnej Európy.

Sociálnu výdajňu sme otvorili preto, aby sme aspoň trocha pomohli. Už dnes máme toľko ľudí čo podstatne väčšia Petržalka a ich počet stále rastie. Klienti výdajne, ktorým pomáhame, sú až na výnimky normálni ľudia. Okrem dôchodcov, ktorých je najviac, aj osamelí rodičia či ľudia, ktorí sa ocitli s úverom bez práce. Ktokoľvek z nás sa môže ocitnúť medzi nimi.

Roky čakania na telocvičňu na Kolibe skončili

Dlhých osemdesiat rokov čakala základná škola na Jeséniovej na telocvičňu. Dočkala sa v roku 2012, keď okrem telocvične pribudli škole aj dve nové triedy. Škola na Kolibe však nie je jediná, ktorá zažila veľké zmeny. Aj vďaka dotácii z ministerstva školstva sa nám podarilo odstrániť zrejme poslednú azbestovú strechu na slovenských školách – na ZŠ Odborárska, v Dimitrovke pribudlo nové ihrisko. Podarilo sa tak odštartovať postupnú, no razantnú rekonštrukciu základných a materských škôl v Novom Meste.

V roku 2012 to pritom nebolo ani zďaleka všetko. V spolupráci s občianskym združením Kramárik sme otvorili rodinné centrum. Zrekonštruovali sme niekoľko detských ihrísk. Spoločne sa nám darí meniť Nové Mesto na stále lepšie

a krajšie miesto pre život.

Aj susedia majú svoje práva

Pri komunikácii s developermi občas začujem zaujímavú myšlienku: „Toto je náš pozemok,   naše vlastníctvo, a tak si tu môžeme stavať, čo chceme.“ Ak si aj odmyslíme územný plán, v okolí sú zväčša aj iní vlastníci. Súčasní obyvatelia.Súčasní obyvatelia, ktorí tiež majú svoje práva, lebo nová výstavba ovplyvní ich životné podmienky.

Preto je potrebné zvyknúť si, milí developeri, že časy, keď bolo možné iba niečo postaviť, a ničím neprispieť miestnym obyvateľom, sa skončili. Od developera sa očakáva, že urobí čosi „navyše“ pre ľudí, ktorí v lokalite žijú. Opraví cestu, chodník, vytvorí či obnoví park, vysadí zeleň, zrekonštruuje ihrisko, vytvorí parkovacie miesta pre verejnosť, svetelnú signalizáciu či športovisko… Možností je dosť.

Čo sa zmenilo

Keď som koncom minulého roka nastupoval do funkcie starostu, jednou zo živých tém bolo netransparentné prideľovanie obecných bytov v Bratislave. Preto sme u nás čo najrýchlejšie vytvorili nové pravidlá. Už nie je možné, aby byty prednostne získavali poslanci či pracovníci úradu, jediným kritériom je skutočná potreba a sociálna situácia. Byty neprideľuje starosta, ale sociálna a bytová komisia a jej zápisnice sú umiestnené na internete, aby k nim mali prístup všetci obyvatelia. Aj keď našej mestskej časti zostal už len nepatrný zlomok týchto bytov (pôvodne ich bolo vyše 6000) a ročne sa pridelia asi tri byty, táto zmena je dôležitá.