Divokí developeri počuli jasné „STOP!“

Developeri nemusia mať vždy posledné slovo. A už vôbec si nemusia presadiť megalomanské stavby, ktoré, necitlivo ukrajujú zo zelenej plochy, ale občiansku vybavenosť ignorujú. V Novom Meste sa nám napríklad darí meniť plány developerov, robiť stavby menšie a citlivejšie k okoliu. A okrem toho ich zaväzovať aj k výstavbe zelených parkov, ihrísk či parkovísk. Učíme ich stať sa dobrými susedmi.

Výšková budova Penty

Niektorí developeri v Bratislave nemajú mieru. Kusý z minulosti zdedil stavebné povolenie na 42, slovom štyridsaťdva podlažnú budovu v tvare obráteného U. Kusému sa po ročnom rokovaní podarilo na finančnú skupina Penta zatlačiť a schválených 42 podlaží osekal na prijateľných šesť až dvanásť podlaží.

 

 

 

Bašternákov projekt

Proti známemu podnikateľovi Ladislavovi Bašternákovi som bojoval už v čase, keď mal politické krytie z najvyšších kruhov. Tento podnikateľ chcel v mestskej časti Nové Mesto na Vajnorskej ulici postaviť 10-podlažnú budovu. Jednoznačne som sa postavil za miestnych obyvateľov a po šiestich rokoch a dvanástich zmenách projektu dosiahli zásadné zmeny v Bastrnákových plánoch. V prípade projektu na rohu Vajnorskej a Odbojárov sa nám podarilo dosiahnuť zníženie podlaží z deväť na šesť, pričom posledné dve sú ustúpené. Zastavanú plochu sa nám podarilo znížiť z plánovaných 1800 na 1550 metrov štvorcových. Celková plocha všetkých podlaží bola znížená o tretinu z 13 tisíc na 700 metrov štvorcových.

 

Širokého heliport ostal len na papieri

Ako starosta som pred časom stál pred rozhodnutím, či povoliť pánovi Širokému na jeho hoteli heliport. Napriek veľkému tlaku som uprednostnil verejný záujem a tento jeho zámer mu neschválil. Osobne som mu vysvetlil, že by Novomešťania neboli nadšení z toho, keby im nad hlavami lietali helikoptéry a že sa jeho hotel v tejto mestskej časti bude musieť zaobísť bez tejto vymoženosti.

 

„STOP“ pre výstavbu na školskom dvore

V minulosti chceli developeri na pozemkoch, kde má vzniknúť projekt Vitalis, stavať Park Project. Malo ísť o bytovku s hotelom. Dôvodov, prečo z ich plánov zišlo, bolo viacero. Určite jedným z nich bola petícia proti výstavbe, ktorú som aktívne podporil. Zavážili aj odborné argumenty, pretože stavať v tejto lokalite 22-poschodovú budovu je jemne povedané za hranou. Keď sa pozrieme na túto lokalitu, najvyššie stavby majú 12 podlaží, zámer stavať tu budovu s dvojnásobnou výškou, je nezmysel. Nedávno sa tu objavil projekt Vitalis. Firma uskutočnila verejnú prezentáciu nového projektu. My sme zároveň spustili petíciu proti výstavbe, v ktorej sme požiadali Bratislavský samosprávny kraj, ktorý predajom školského pozemku problém spôsobil, aby využil všetky dostupné prostriedky na zabránenie výstavbe, prinavrátil pozemok škole a vybudoval športový areál pre študentov a širokú verejnosť. Petíciu podporil aj starosta Starého Mesta Radoslav Števčík, keďže touto výstavbou by boli postihnutí aj Staromešťania, ktorí park na Račianskom mýte radi využívajú. Hoci chápeme, že vlastník pozemku má svoje práva, musia byť aj hranice, ktoré sa neprekračujú.

Zastavili sme nelegálny výrub stromov na Kolibe

Ako prvý som sa jednoznačne postavil proti škandalóznemu výrubu stromov na Kolibe a spochybnil dokumenty, ktorými argumentovali vlastníci pozemkov. Spolu s kolegami sme sa obrátili na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny) so žiadosťou o prešetrenie podozrenia na nelegálny výrub stromov na Kolibe.  Zároveň sme požiadali vlastníkov pozemku o okamžité zastavenie výrubu do ukončenia šetrenia nepovoleného výrubu Na Inšpektorát ochrany prírody sme sa obrátili s podnetom na podozrenie na páchanie priestupku alebo iného správneho deliktu vo veci nepovoleného výrubu drevín. Na Okresný lesný úrad sme sa opakovane obrátili so žiadosťou o stanovisko, či sú vlastníci pozemkov oprávnení realizovať výrub. Obrátili sme sa na políciu so žiadosťou o monitorovanie situácie. Požiadali sme Štátnu ochranu prírody o informáciu, aby čím skôr začali robiť posudok na spoločenskú hodnotu vyrúbaných stromov.

 

Šesťdesiat bytov na Kramároch nebude. Pribudnú parkovacie miesta

Parkovanie na Kramároch je už roky doslova katastrofálne. Nielen Bratislavčania, ale aj automobily s poznávacími značkami z celého Slovenska zúfalo blúdia najmä v okolí nemocníc. Tieto autá následne parkujú v bočných uličkách, na chodníkoch, nezriedka aj na trávniku, čo komplikujú život najmä miestnym obyvateľom. Riešením týchto problémov by bolo vybudovanie parkovacích miest. Miesto toho sa vedľa nemocnice, na rohu Vlárskej a Limbovej, roky pripravovala nová výstavba. Vlastníci pozemku mali v minulosti naplánované postaviť ďalšie kancelárie, prípadne šesťdesiat nových bytov. Všetkým potenciálnym investorom som preto trpezlivo opakoval to isté: Urobte niečo pre Kramárčanov. Táto lokalita zúfalo potrebovala parkovacie miesta. Situácia sa zmenila po príchode nového vlastníka pozemku. Nový investor na stretnutí ukázal jednoduchú štúdiu parkovacieho domu. Parkovací dom poskytne 79 štandardných parkovacích miest. Bude mať jedno podzemné a dve nadzemné podlažia, dobudujeme chodník pre peších, doplníme parkovú výsadbu na zelených plochách.