Zápisky z Nového MestaRudolf Kusý: O Istropolise a PKO. Prečo sa príbeh nesmie opakovať

V posledných dňoch stále častejšie dostávam otázky týkajúce sa predaja Istropolisu a jeho budúcnosti. Vždy odpovedám rovnako: Istropolis nie je PKO a nemôže tak skončiť.
Kultúra sa musí v Istropolise zachovať. Naopak, očakávam, že nový majiteľ sa pustí do zmysluplnej rekonštrukcie a modernizácie Istropolisu aj jeho okolia tak, aby naďalej slúžil aj ako multifunkčný spoločensko-kultúrny stánok. Zároveň očakávam a žiadam verejnú diskusiu o budúcnosti Istropolisu.

Toto posolstvo som tlmočil aj vedeniu Jednotného majetkového fondu (odbory), ktorý budovu Istropolisu predáva. Chcel som, aby o tom informoval aj záujemcov o kúpu budovy. Nakoľko cítim, že odbory môjmu posolstvu nevenujú primeranú pozornosť, rozhodol som sa spolu s ďalšími ľuďmi, ktorým na budúcnosti Istropolisu záleží informovať verejnosť a potenciálnych vlastníkov.

1. Istropolis má jedinečnú sálu, v ktorej sa po desaťročia konajú významné kultúrne podujatia. S jedinečnou akustikou a 1280 sedadlami ide o najväčšiu kultúrnu sálu naSlovensku. Musí zostať zachovaná. Ďalšiu, ani podobnú už nemáme.
2. Istropolis nie je len taká budova. Je to pamätihodnosť mestskej časti. Chápem, že budova nespĺňa požiadavky modernej doby, ľudí a mesta. Istropolis sa však musí riešiť tak, aby projekt nadviazal na jedinečnú dobovú architektúru a unikátnosť miesta. Istropolis nesmie skončiť ako PKO.
3. Predávajúci nie je len tak nejakým súkromným vlastníkom, ktorý predáva svoj dom, či záhradku. Sú ním odbory. Odbory postavili Istropolis za peniaze štátu a z príspevkov státisícov pracujúcich z celého Slovenska. Teda za peniaze nás, našich rodičov a prarodičov. Teraz predávajú budovu bez toho, aby mala verejnosť informácie  o podmienkach predaja.

Preto žiadame odbory, aby zaviazal kupujúcich k zachovaniu kultúry v Istropolise a k tomu, že Istropolis nezmizne z mapy Bratislavy tak, ako PKO. Istropolis nesmie skončiť ako PKO. Istropolis musí slúžiť ľuďom.