Zápisky z Nového MestaRudolf Kusý: O Istropolise a PKO. Prečo sa príbeh nesmie opakovať
V posledných dňoch stále častejšie dostávam otázky týkajúce sa predaja Istropolisu a jeho budúcnosti. Vždy odpovedám rovnako: Istropolis nie je PKO a nemôže tak skončiť.
Kultúra sa musí v Istropolise zachovať. Naopak, očakávam, že nový majiteľ sa pustí do zmysluplnej rekonštrukcie a modernizácie Istropolisu aj jeho okolia tak, aby naďalej slúžil aj ako multifunkčný spoločensko-kultúrny stánok. Zároveň očakávam a žiadam verejnú diskusiu o budúcnosti Istropolisu.
Toto posolstvo som tlmočil aj vedeniu Jednotného majetkového fondu (odbory), ktorý budovu Istropolisu predáva. Chcel som, aby o tom informoval aj záujemcov o kúpu budovy. Nakoľko cítim, že odbory môjmu posolstvu nevenujú primeranú pozornosť, rozhodol som sa spolu s ďalšími ľuďmi, ktorým na budúcnosti Istropolisu záleží informovať verejnosť a potenciálnych vlastníkov.
- Istropolis má jedinečnú sálu, v ktorej sa po desaťročia konajú významné kultúrne podujatia. S jedinečnou akustikou a 1280 sedadlami ide o najväčšiu kultúrnu sálu naSlovensku. Musí zostať zachovaná. Ďalšiu, ani podobnú už nemáme.
- Istropolis nie je len taká budova. Je to pamätihodnosť mestskej časti. Chápem, že budova nespĺňa požiadavky modernej doby, ľudí a mesta. Istropolis sa však musí riešiť tak, aby projekt nadviazal na jedinečnú dobovú architektúru a unikátnosť miesta. Istropolis nesmie skončiť ako PKO.
- Predávajúci nie je len tak nejakým súkromným vlastníkom, ktorý predáva svoj dom, či záhradku. Sú ním odbory. Odbory postavili Istropolis za peniaze štátu a z príspevkov státisícov pracujúcich z celého Slovenska. Teda za peniaze nás, našich rodičov a prarodičov. Teraz predávajú budovu bez toho, aby mala verejnosť informácie o podmienkach predaja.
Preto žiadame odbory, aby zaviazal kupujúcich k zachovaniu kultúry v Istropolise a k tomu, že Istropolis nezmizne z mapy Bratislavy tak, ako PKO. Istropolis nesmie skončiť ako PKO. Istropolis musí slúžiť ľuďom.