Mestská časť musí mať dlhodobú víziu

Prečo ste sa rozhodli kandidovať ako nezávislý kandidát?

Vždy som kandidoval ako nezávislý kandidát a nestraník. Či už to bolo do miestneho zastupiteľstva alebo do župy, vždy som sa o dôveru ľudí uchádzal, ako občiansky kandidát, bez podpory politických strán. Nemám dôvod na tom čokoľvek meniť. Z hľadiska duševného zdravia je lepšie riešenie zodpovedať sa ľuďom, ako straníckym štruktúrach, ich pokladníkom a podobne.

Ako ste sa k tomu vôbec dostali?

Bolo to pred pár rokmi, vrátil som sa zo študijného pobytu v zahraničí. Bolo asi tri mesiace pred voľbami. Tam som mal možnosť bezprostredne sledovať poslankyňu Britského parlamentu, ako intenzívne komunikuje s ľuďmi, ako sa s nimi stretáva a rieši problémy. Dnes si samozrejme poviem, že jednoducho musela, lebo bola systémom dotlačená (jednomandátové volebné obvody) čosi robiť, ale vtedy sa mi to veľmi páčilo. Keď som prišiel domov, tak prvé dve správy boli: „zrušili nám knižnicu, zrušili kultúrne stredisko“. Povedal som si, že by som nemal zostať v obľúbenej slovenskej póze večného frfľoša, ktorý sa len sťažuje a neponúka riešenie.

Na kampaň ale treba peniaze. Ako ste zaplatili bilboardy…

Možno som jediný kandidát na starostu, ale ani v tejto kampani ani v predchádzajúcich, som nikdy žiaden bilboard nemal. Dosť mi prekáža, že sú všade a povedal som si, že ak nie som schopný zmeniť systém, tak ho aspoň nebudem podporovať. Mnohí rozprávajú o vizuálnom smogu a potom mestskú časť oblepia desiatkami svojich bilboardov.

Ako ste teda robili svoju prvú predvolebnú kampaň na miestneho poslanca?

Vzhľadom na to, akú nákladnú kampaň majú niektorí kandidáti, to možno bude vyzerať smiešne. Položil som na stôl 5000 korún a povedal, že budem poslancom a pomôžem zmeniť veci k lepšiemu. Možno si viete predstaviť tie útrpné pohľady a otázky, ako to chcem dosiahnuť a či ma toto bude napĺňať.

Vytlačil som si hárky, urobil listy a začal zbierať podpisy. So sestrou. Postavil som sa pred Slimák a oslovoval som ľudí. Za prvú hodinu sme mali sedem podpisov. Spolu. Tak som sa vrátil domov, zaangažoval mamu, otca, babičku, spolužiaka. Chodil som po bytoch, predstavoval som sa a zbieral. Do posledného dňa, pomaly do poslednej hodiny. Poslanci, ktorí boli v zastupiteľstve sa šklebili, že nezávislí nemajú šancu, lebo vytvorili koalíciu od HZDS, cez SMER, SNS, SDKÚ, KDH … Vo voľbách som skončil druhý v našom okrsku.

Aj medzi kandidátmi na poslancov je veľa nezávislých. Ako sa v tom vyznať, kto je skutočne nezávislý  a kto si len privlastnil túto  nálepku?

Normálny človek, ktorý intenzívne nesleduje komunálnu politiku sa v tom nemá šancu vyznať. Preto sme v Novom Meste vytvorili silný tím nezávislých osobností – kandidátov za miestnych a mestských poslancov, ako protiváhu voči straníckym nominantom. Hoci nezávislí kandidáti spojili svoje sily do jedného tímu pred niekoľkými týždňami, títo ľudia neobjavili svoj vzťah k Novému Mestu pár týždňov pred komunálnymi voľbami. Poprosil som ľudí, ktorí sa angažovali proti výrubu na Kolibe, aby išli kandidovať. To isté na Kramároch, kde som oslovil tých, ktorým prekáža, že v areáli Detskej fakultnej nemocnice by mala vyrásť nepovolená stavba, ľudí, ktorí nechceli zniesť na Vajnorskej ulici 12-podlažnú bytovku, a spolu sme ju stlačili na normálnych 6 podlaží. A pridali sa ďalší. Aktívni obyvatelia, ktorí pomáhajú s čistotou a ktorých zaujíma prostredie okolo nás. Každý z tímu má svoju oblasť, kde žije. Od Legionárskej, cez Račianske mýto, Račiansku ulicu, až po Ahoj a Teplickú. Poznajú problémy svojej štvrte, vedia, čo treba zmeniť.

Čím to je, že ľudia už tak neveria politickým stranám?

Je to únavou a sklamaním ľudí z politických strán. Vedia, že každá z nich má „za ušami“, každá z nich má za sebou rôzne škandály. O to viac som presvedčený, že v komunálnej politike strany nie sú potrebné. Samotní straníci hovoria, že v komunálnej politike ide o školy, škôlky, čisté cesty. Tak na čo k tomu kto potrebuje stranícku knižku? Uplynulé štyri roky ukázali, že komunálna politika nepotrebuje stranícke politikárčenie a klientelizmus, ale naopak potrebuje ľudí, ktorí v meste či obci reálne žijú, poznajú jej problémy, chcú a vedia ich postupne riešiť.

Naše miestne zastupiteľstvo bolo jedno z najlepšie fungujúcich zastupiteľstiev, minimálne v Bratislave. Zatiaľ, čo v iných mestských častiach sa dokázali hádať často o nezmysloch aj desať-dvanásť hodín, u nás to bola hodina a pol, dve hodiny. Dôvod bol jasný – snažili sme sa každý jeden bod prediskutovať na komisiách, na miestnej rade. Ak niekto mal s bodom vážne výhrady, rokovali sme, kým sa ich nepodarilo v rámci možností odstrániť. Aj keď boli nezhody, niekedy veľmi ostré, nakoniec sme sa dohodli, lebo všetci chceme mať opravené školy a škôlky, všetci chceme mať peknú a čistú zeleň. Poslanci pochopili, že mať často nezmyselné konflikty, ako ich majú inde a politikárčiť, to je najväčšie nešťastie pre mestskú časť.

Čo sa vám za štyri roky podarilo zmeniť?

Jedna z vecí, ktoré ma tešia, je zmena klímy. Je množstvo vecí, ktoré boli v minulosti „normálne“ a odrazu sú „out“. Ak bolo v minulosti normálne niečo predať, či prenajať, prípadne dať poslancovi, starostovi, či rodine, dnes to nikoho ani nenapadne. Ľudia to nemusia veľmi vnímať, lebo sa stále viac zaujímajú o veľkú politiku než o to, čo sa deje za rohom, ale pre mňa je to dôležité. Zmenila sa komunikácia s ľuďmi. Chcem, aby mali prístup k informáciám. Preto komunikujeme viac, intenzívnejšie, poskytujeme viac informácií. Využívame na to televíziu, vlastný časopis, informačné listy, letáky, sociálne siete, stretnutia s občanmi. Spustili sme novú internetovú stránku. Viac zapájame Novomešťanov do rozhodovania o fungovaní mestskej časti. Spustili sme participatívny rozpočet.

Podľa prieskumu Transparency International Slovensko o povinnom zverejňovaní zmlúv na internete patríme medzi najtransparentnejšie samosprávy.

V hodnotení prínosu práce samospráv pripravovanom Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť a portálom Odkazprestarostu.sk sme vlani skončili tretí na Slovensku. Spolu s kolegami sme sa snažili o zapojenie ľudí do života mestskej časti, teda aby necítili, že je tu len nejaký otravný úrad, ale že Nové Mesto je samospráva a SAMOspráva to sme my všetci. S cieľom budovať komunity ľudí a ich vzťah k svojmu okoliu sme zorganizovali za štyri roky niekoľko desiatok brigád a verejných stretnutí, kde ľudia mohli pripomienkovať napríklad plánovanú výstavbu, či podobu pripravovaného detského ihriska.

Samospráva však nie je len o komunikácii, ale aj o dobrom hospodárení. Ako sa darilo Novému Mestu v čase, keď všade navôkol bola kríza?

Máte pravdu. V čase, keď som nastúpil do funkcie, naplno prepukla ekonomická kríza. Bolo treba šetriť, zároveň rozbehnúť projekty, ktoré pomôžu ľuďom, ktorí sú na túto pomoc odkázaní. Šetriť sme sa museli naučiť tak, aby sa za menej peňazí urobilo viac roboty. Ak niekde pokosia len polovicu obce a vravia, že je to šetrenie, tak ja vravím nie. Po štyroch rokoch je Nové Mesto čistejšie, upratujeme a kosíme častejšie, než v minulosti.

Zároveň sme rozbehli sociálne projekty, akým je napríklad sociálna výdajňa, bezplatná právna poradňa, novorodencom či prváčikom v škole dávame finančnú dotáciu a podobne.

O tom, či sa nám darí hospodáriť hovorí aj najnovší rebríček finančného zdravia miest a obcí, ktorý zverejnil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy. Nové Mesto získalo štyri a pol z piatich možných hviezdičiek. Hospodárime zodpovedne a bez dlhov. Peniaze investujeme napríklad do zateplenia a obnovy škôl, čím opäť šetríme peniaze, ktoré môžeme investovať do kvalitnejšej výučby našich detí.

Samospráva nemá dostatok peňazí, aby dokázala všetko utiahnuť sama. Školy a škôlky zdedili obce od štátu, často v katastrofálnom stave, ako sa vám darilo získať peniaze z externých zdrojov?

Celkovo sme z externých zdrojov získali približne päť miliónov eur. Či už ide o eurofondy, samosprávny kraj, ministerstvo práce, ministerstvo školstva. Najväčším úspechom je, že sa nám podarilo úspešne predložiť projekt na získanie eurofondov (spolu 3.7 mil. eur). V rámci integrovanej stratégie nás čaká rekonštrukcia ôsmych škôl a škôlok, revitalizácia parku na Hálkovej/Varšavskej ulici, vybudovanie veľkého detského ihriska so  športoviskom na Rešetkovej. Musíme tiež stihnúť obnoviť zdevastované, bývalé osvetové stredisko na Ovručskej ulici, kde vytvoríme komunitné centrum pre ľudí zo širokého okolia.  Z Nórskych fondov sa bude revitalizovať gaštanica na Kolibe a športpark na mieste bývalého cyklistického štadióna.

Aké sú priority vášho programu na najbližšie štyri roky?

Priorít je viacero. Tou provou je logicky realizácia projektov, na ktoré sme získali peniaze – obnoviť a opraviť školy, škôlky a parky. Na to máme približne rok a pol.

Druhou prioritou je pokračovanie v nastúpenom trende otvorenosti a transparentnosti. Zároveň chceme pokračovať v zvyšovaní miery zapájania ľudí do spolurozhodovania, aby ľudia boli zaangažovaní do riadenia a aby cítili spolupatričnosť, že sú súčasťou mestskej časti, že sú súčasťou komunity, ktorá Nové Mesto posúva ďalej.

Zároveň musíme myslieť dopredu. Nemať víziu na štyri roky, ale na osem-deväť rokov. Samospráva musí pracovať na príprave nových projektov. Aj keby sme ich nemali realizovať my, ale naši nástupcovia – budúci starosta a budúci poslanci. Je potrebné, aby mestská časť mala dlhodobú víziu.

Veľkým problémom Nového Mesta je parkovanie. Ako to chcete vyriešiť?

Nové Mesto sa pridá k parkovacej politike, ktorú verím, že mesto čo najskôr spustí. My ako mestská časť sme pripravení. Máme hotové projekty. Máme príslušnou komisiou schválené územie, kde je jasne dané ako bude vyzerať značenie. Máme nakúpené stroje, aby sme ušetrili na vyznačovanie čiar. Keď treba, máme vlastnú parkovaciu spoločnosť. My, ako mestská časť, sme pripravení, čakáme len na mantinely, ktoré nám dá mesto.

Na Kramároch vzniklo rodinné centrum, pre ľudí s Dimitrovky či Mierovej kolónie je to však od ruky, nerozmýšľali ste nad vybudovaním ďalšieho podobného centra?

Máme pripravené priestory na komunitné centrum v Mierovej kolónii, čo je presne opačná strana Nového Mesta. Momentálne riešime projekt, peniaze už boli vyčlenené. Radi by sme budúci rok urobili všetko, čo treba, aby sa centrum spustilo.

O Novom Meste niektorí hovoria, že je len pre rodičov s deťmi a seniorov. Čo robíte pre skupiny tridsiatnikov, štyridsiatnikov, ktorí majú do dôchodku ďaleko a nemusia riešiť problémy so škôlkami?

Na jednej strane je to lepší, rýchlejší a efektívnejšie fungujúci úrad. Na strane druhej je to revitalizácia a rekonštrukcia parkov a športovísk a budovanie nových, aby Novomešťania naprieč generáciami mali kde aktívne tráviť voľný čas.

Večnou témou zrejme je a ostane čistota a poriadok…

Za posledné štyri roky sme počet košov v uliciach zvýšili o päťdesiat percent. V Novom Meste zároveň pribudlo vlani 80 košov so špeciálnym „komínom“, ktorý slúži ako kôš na cigaretové ohorky. Zároveň sa snažíme, aby si ľudia budovali vzťah k svojmu okoliu. Pravidelne organizujeme brigády v rámci jarného a jesenného upratovania. Mám skúsenosť s tým, že kto príde raz, vráti sa aj nabudúce. Brigády sú totiž úžasnou príležitosťou, ako sa stretnúť, porozprávať sa, spoznať sa. So susedmi, s ľuďmi z okolia.  Cieľom brigád preto nie je suplovanie práce úradu, cieľom je urobiť niečo pre svoje okolie a utužovať komunity. A ak tam zavoláte aj deti, je to zároveň výchova. Príklad rodiča, ktorý pomôže s upratovaním v neďalekom parku je pre deti viac, než každodenné vysvetľovanie a napomínanie.

Zdroj: Bratislavské noviny