Rudolf Kusý: Cvernovka sa presťahuje k nám. Do Nového Mesta
Keď sa mestá rozvíjajú a rastú, prirodzene sa posúvajú hranice toho, čo je centrum a čo už okrajová zóna. Výrobu postupne vytláčajú iné funkcie, sťahuje sa mimo mesta. Priemyselné budovy, ale aj iné objekty postavené zväčša v minulom a predminulom storočí majú svoj nezameniteľný štýl, desaťročia vytvárali charakter daného miesta. Vo vyspelých svetových metropolách nájdeme množstvo príkladov, keď sa industriálny objekt, ktorý už neslúži pôvodnému účelu, premení na originálne kultúrne centrum (mnohí čitatelia iste poznajú Gasometer vo Viedni), alebo slúži ako nevšedné miesto na šport a relax (napríklad letisko Tempelhof v Berlíne). Na Slovensku sú takéto prípady skôr ojedinelé.
Osud bratislavskej Cvernovky je našťastie lepší. Do opustených výrobných hál sa počas posledných desiatich rokov začali sťahovať ľudia, ktorí na svoju tvorbu hľadali iný než bežný kancelársky priestor. Umelci, dizajnéri, kreatívne grafické a reklamné štúdiá, fotografi, módni návrhári, ale aj architekti či filmári. „Odkrajovali“ a prenajímali si z otvorených plôch, koľko potrebovali. Jestvujúci priestor si modelovali vlastnými rukami. A zároveň sa vzájomne spoznávali, stávali sa komunitou „ľudí z Cvernovky“. Našli tu spočiatku nehostinný „brownfield“, ale spoločnými silami ho pretvorili na neopakovateľné prostredie. Šli do toho s vedomím, že to nebude naveky, no keď pred pár mesiacmi prišlo rozhodnutie nového vlastníka o skončení nájmu, bol to predsa len šok.
Nájsť si priestory inde nie je problém. Dokonca ani zaujímavé priestory. My sme napríklad ponúkli Vernosť na Nobelovej ulici. Problémom je však nájsť taký veľký priestor, ktorý prichýli celú komunitu. Veľký a zaujímavý priestor sa našiel na Račianskej ulici. Moja bývalá stredná škola, chemická priemyslovka, je už šesť rokov nevyužívaná a dnes aj riadne zdevastovaná. Nie je to len zatekajúca strecha či nefungujúce vykurovanie. Ľudia, ktorí prechádzajú okolo a chcú sa dostať cez nadchod do Dimitrovky, majú už obavu, či na nich niekto alebo niečo zo zaburineného areálu nevyskočí.
Podľa zástupcov nadácie Cvernovka by sa školský areál spolu s internátom a telocvičňou mal stať novou zónou nielen pre výtvarníkov či dizajnérov, ale aj pre verejnosť. Popri ateliéroch tu môžu nájsť svoje miesto športoviská, gastronomické prevádzky aj performatívne umenie. „Bude si to vyžadovať investície a obrovské množstvo práce, ale toho sa nebojíme. Väčšina dnešných nájomníkov má záujem zotrvať v spoločných priestoroch a je ochotná pre to aj niečo podniknúť. Spočiatku sme uvažovali o zbúraní priečok, ktoré oddeľovali bývalé triedy. Názory sa však vyvíjajú – je to napokon kreatívna komunita – a mnohí sa dnes prikláňajú k zachovaniu priečok a využívaniu širokých chodieb ako komunikačných priestorov,“ hovorí režisér Viliam Csino, člen správnej rady a spoluzakladateľ nadácie Cvernovka.
Zdá sa, že s myšlienkou sťahovania na Račiansku sa už „Cvernovkári“ zžili a uvažujú o konkrétnych možnostiach. Aj preto som rád vyhovel ich prosbe a pomohol s obvolávaním a lobovaním u kolegov – župných poslancov, aby prišli na mimoriadne rokovanie a podporili prenájom školy „Cvernovkárom“. Vyšlo to. S myšlienkou sa napokon zžila absolútna väčšina poslancov Bratislavského samosprávneho kraja a budovu bývalej priemyslovky sme po dlhej diskusii prenajali nadácii Cvernovka.
Pre nás Novomešťanov znamená pretvorenie chátrajúcej chemickej priemyslovky len výhody. Zmení sa celé okolie, bude čisté, bezpečné a nová „Cvernovka“ bude zárukou kultúrnych podujatí. No nielen to. Popri možnosti vybudovať kreatívne, kultúrne a spoločenské centrum ponúka rozsiahly areál jedinečnú možnosť na športové využitie práve pre mladých. Nikde inde v širokom okolí nedisponujeme priestorom, kde sa dá vytvoriť skateboardová dráha, pri troche fantázie možno pumptrack pre cyklistov a ďalšie aktivity, ktoré pre hluk či priestorové nároky nie je možné umiestniť do husto obývanej zóny uprostred sídliska. Tak ako sme sa predbežne dohodli na vzniku športového areálu, tak sa určite dohodneme aj na pomoci pri rekonštrukcii či na konkrétnych projektoch.
Projekt Cvernovky je v Bratislave výnimočný. Áno, svoje môže robiť aj sama budova, ale Cvernovku robia Cvernovkou predovšetkým ľudia. Napokon, svojho genia loci majú aj laboratóriá, krásna knižnica, siréna dlhoročne nahrádzajúca zvonček…
Cvernovka, vitaj v Novom Meste!