Musia učitelia štrajkovať?

Štrajk samotný nie je ničím tak výnimočným. Zažili sme ich už viacero a do pamäti sa nám najviac zapísali dva – najprv štrajk lekárov a potom štrajk sestričiek. U učiteľov je to iné. Samotní učitelia sa chystali štrajkovať už mnohokrát. Vždy to však skončilo veľmi rozpačito.  Vypočuli sme si reči o zodpovednosti, o tom, že by to najviac ublížilo deťom, že to aj tak nemá zmysel …

Tento rok došlo k zmene. Hoci aj teraz si niektorí radšej len pripli stužky namiesto toho, aby čosi urobili, prípadne sa cez prestávku prešli po školskom dvore a mávali transparentom, väčšina štrajkovala.

Momentálny štrajk je najsilnejším vystúpením učiteľov za niekoľko rokov a bez ohľadu na to, či je vláda taká, alebo iná, nesmie odísť do stratena. Učitelia sa nesmú nechať zastrašiť niektorými pomýlenými starostami, primátormi, Združením miest a obcí a ani vládou, ktorá naznačuje znižovanie stavov. Štrajk nie je len o peniazoch. Je vyjadrením hlbokej nespokojnosti so stavom učiteľskej profesie, s postavením učiteľa, s nezmyselnou byrokraciou, s nediferencovaním kvalitných a nekvalitných učiteľov.

Niektorí ľudia si kladú otázku, či je na vystúpenie učiteľov ten správny čas. Teraz je to už jedno. Štrajk je tu a učitelia už tento raz nesmú prehrať. Ak by ich totiž aj štát chcel svojou silou a dostupnými pákami dostať do polohy „teraz neštrajkujte, máme vážnejšie problémy“, riskoval by už priveľa.

Definitívnu rezignáciu mnohých učiteľov, degradáciu učiteľstva na profesiu, ktorú nikto neberie vážne, spochybnenie vzdelania ako niečoho, čo je pre všetkých mimoriadne dôležité. A to by už neznamenalo len prehru učiteľov – ale náš všetkých.