Nech to urobí niekto iný!

Filiálka bola pokosená, zmizol odpad, húštiny sú vyčistené a prerezané. Na odstránenie zostalo posledných päť panelových garáží. Aj murované garáže na Kukučínovej sú vyčistené a vstupy do nich železnice zahradili. Neprispôsobiví občania za asistencie polície odišli.

Päť brigád malo zmysel. Veľká vďaka za všetku námahu a nezištnú pomoc patrí Zelenej hliadke. Bez aktívnej účasti železníc by to však nešlo. Po stretnutí u nás na úrade sa na všetok neporiadok prišiel pozrieť aj prednosta sekcie železničných tratí a stavieb Bc. Pavol Pokrývka. Hoci odpad nepatril železniciam, sľúbil pomoc a sľub aj dodržal. Poskytol kontajnery, ľudí, techniku.

To, čo však nemôže potešiť žiadneho normálneho človeka, je odpad, ktorý smenašli len pár dní po brigáde. Nepriniesli ho ani bezdomovci, ani neprispôsobiví občania rómskeho pôvodu, ktorí sa na Filiálke pravidelne objavovali. Svojím odpadom nás „obšťastnila“ neďaleká firma, ktorá si „poupratovala“.

Je to problém, ktorý je v našich hlavách. Čo je za plotom, nás nezaujíma, nanajvýš sme pripravení sťažovať sa, prečo niekto nezabezpečí, aby sme mali pekný výhľad. A dokážeme vymenovať všetky inštitúcie, ktoré nám ho musia zabezpečiť. Hlavne, aby to robil niekto iný. Len nie my.

Áno, môže to byť niekto iný. Tak to funguje aj v Aténach. Dvakrát denne čaty pracovníkov vyčistia mesto. Potom sa nikto nemusí zaoberať tým, kam vyhodí ohorok, vysype smeti či odpad z rekonštrukcie bytu. Keď som sa opýtal, čo ich to stojí, starosta partnerskej gréckej mestskej časti len pokrčil ramenami, usmial sa a povedal – veľa. A keď som sa opýtal, kto to platí, s úsmevom mi povedal, že štát zaviedol špeciálnu daň, ktorú obyvatelia platia spolu s elektrinou. Keď nezaplatia, vypnú im elektrinu.

Priznám sa, že neviem, koľkokrát upratujú verejné služby v Rakúsku, Nemecku či v Škandinávii. Teda tam, kde je čisto. Videl som však, že každá rodina sa snaží separovať, udržiavať si svoje okolie – považujú to za samozrejmé. Jednoducho vnímajú svoje okolie, svoju obec či mesto, svoj štát ako svoj. Na rozdiel od nás. A na rozdiel od Poľska, Česka, Ruska, Ukrajiny či Maďarska. Naše okolie, mesto či krajina budú také, aké si ich urobíme. Aké si ich urobíme my. My, teda každý jeden z nás. A k zmene príde až vtedy, keď sa prestaneme pozerať, ako sa správajú naši susedia, ale jednoducho začneme. Od seba. Zmení sa tak nielen naše okolie, ale časom aj celé Slovensko.

Leave a Reply