Jama je splnený sen. Spoločne sme to dokázali!
Keď som bol mladý, chodieval som každý piatok hrávať futbal s chlapmi z ulice na starý cyklistický štadión, a potom na jedno susedské pivko. Pravidelne každú sobotu nás budilo zvonenie, keď cyklistom v pretekoch ohlasovali posledné kolo pred finišom. Všetko má však svoj koniec – a pri rekonštrukcii starého zimného štadióna pred majstrovstvami sveta v hokeji Cyklistickému štadiónu Vlastimila Ružičku odzvonilo poslednýkrát. Zostala len prázdna jama, kde sa drvil betón. Staré časy skončili.
Čo ďalej? Vznikali plány ako využiť prázdny priestor – od bytoviek a podzemného parkoviska s detským ihriskom až po variant oddychovo – relaxačného parku. Po troch rokoch, keď sme sa spoločne stretávali so susedmi a pánom starostom Kusým, sme sa zhodli – chceme krásny zelený park bez áut, tak ako v New Yorku Centrál park. To bol len začiatok, ešte ubehlo veľa času, kým sme si mohli zašportovať a poprechádzať sa v novom parku Jama . Dnes, keď tu sedím na lavičke, vidím malé deti, ako trénujú tenis, dospelých, ako cvičia jogu na tráve, korčuliarov, ako krúžia na dráhe a dôchodcov, ako si užívajú pohodu a ticho sediac vedľa jazierka a stromov na lavičkách. Ani vo sne mi nenapadlo, že to spoločne dokážeme…
Začali nové časy, zelenú Jamu nám závidí celé mesto. Ako to dokázať a mať svoju Jamu? Chce to víziu, zápal, bojovať spoločne, nebáť sa presadiť svoje sny. Chcem poďakovať mojim susedom za vytrvalosť a zápal pri podpore Jamy – z Kalinčiakovej ulice pánovi Krútekovi, z Bartoškovej pánovi Hulínovi a z našej Odbojárov pani Bielej.
Takto ja, Rostislav Polách, žijem vedľa JAMY a dúfam, že Jama je len začiatok cesty, ktorá nás privedie ku krajšiemu , zelenšiemu a čistejšiemu Novému Mestu, v ktorom sa budú všetci obyvatelia cítiť stále lepšie.
Rostislav Polách